História vzniku Košického seniorátu.

Dejiny Košického seniorátu sú pomerne mladé, ak máme na mysli Košický seniorát ako právny subjekt. Tieto dejiny trvajú 60 rokov. Samotná história evanjelictva siaha však až do obdobia krátko po roku 1517. Sú niektoré zbory, alebo súčasti dnešných zborov, ktoré sa k reformačnému vyznaniu prihlásili totiž už v prvej tretine 16 storočia. Vzhľadom k tomu, že nebola vytvorená právna správa nového spoločenstva cirkvi jestvujúce spoločenstva vytvárali tzv. fraternity (bratstva), ktoré neustále prechádzali reorganizáciou, vždy po zrejmom vonkajšom zásahu – či to bola protireformácia, neskôr Tolerančný patent. Fraternity boli ukážkou nutnosti vyššieho organizovaného spoločenstva. Boli to najmä fraternity na západe seniorátu spišských banských miest (Gelnica, Mníšek, Švedlár, Štós, Krompachy), na severe pôsobila fraternita spojená so slobodnými kráľovskými mestami, na východe fraternita Zemplínska. Po vytvorení superintendencie boli zborové ohniská pripojené do tejto superintendencie a podelené do schválených seniorátov, ktoré nahrádzali pôvodné bratstva zborov. Zemplín a Šariš sa v čase protireformácie spojili do šarišsko-zemplinského seniorátu. Po Tolerančnom patente sa vyprofiloval Zemplínsko-šarišsko-abovský seniorát, ktorý jestvoval do roku 1898, keď opäť došlo k rozdeleniu na senioráty Šarišský, Potiský a Podhorský. Slovenské zbory po roku 1919 sa z Podhorského seniorátu a to Vyšná Kamenica, Košice, Štós, Rankovce začlenili do novovzniknutého Abanovo-zemplinského seniorátu. Do Šariša patrili zbory Budimír, Obišovce, Opiná. Takto senioráty fungovali do roku 1953 s čiastočnými obmenami vo vojnových rokoch 1939 až 1945.

Po vojne svoju činnosť obnovili až do spomenutého roku 1953 kedy výsledkom reorganizácie Slovenskej evanjelickej augsburského vyznania cirkvi v Československej socialistickej republike vzniká nový seniorát Košický do ktorého ako jadra na pôvodnom Abanovo-Zemplinskom senioráte so zbormi Košice, Vyšná Kamenica, Rankovce sa začleňujú zbory Budimír, Obišovce, Opiná zo Šarišského seniorátu, Gelnica, Krompachy, Mníšek nad Hnilcom a Švedlár zo Spišského seniorátu. Stalo sa tak v apríli 1953 na ustanovujúcom konvente, kedy sa vedenia ujalo predsedníctvo senior Dušan Cesnak a dozorca Ján Haško. Väčšina konventov sa konala v Košiciach z praktických dopravných dôvodov, ale ako je zaznamenané, cirkevné zbory seniorátu boli vždy ochotné hosťovať konventy.

Po seniorovi Dušanovi Cesnakovi z Košíc v roku 1957 až do roku 1980 sa úradu seniora ujal Adolf Kevický z Budimíra; v rokoch 1980 – 1981 seniorát administroval Darius Konček z Rankoviec; v rokoch 1981 – 1994 v úrade seniora pôsobil brat Ladislav Fričovský z Obišoviec; v rokoch 1994 do roku 2000 brat Igor Mišina z Rankoviec, v rokoch 2000 – 2006 brat Samuel Linkesch z Košíc,   v rokoch 2006 - 2018 brat Ján Hruška z Vyšnej Kamenice  a od roku 2018 brat Samuel Linkesch.  Z dozorcov seniorátu po bratovi Jánovi Haškovi bol do tejto hodnosti uvedený Jozef Točený z Košíc, neskôr Ondrej Petro, Gejza Javornícky, Dušan Petro (CZ Rankovce), Ján Brozman (CZ Obišovce), Imrich Lukáč (CZ Opiná), Ľuboš Pastor (CZ Vyšná Kamenica) a Daniel Kobyľan (CZ Košice).

 

Spracoval: Radoslav Grega, Opiná